Realitný kompas: Slováci a hypotéky
Realitný kompas: Slováci a ich schopnosť splácať hypotéky
Splátka hypotéky na bývanie v Bratislave sa dostáva na 50 % disponibilného príjmu Bratislavčanov
„Splátky na hypotékach vyjadrené ako podiel na disponibilnom príjme dosahujú úrovne 50% - viac ako počas finančnej krízy roku 2011“ - vysvetľuje v svojom aktuálnom reporte spoločnosť Bencont. Spolu s nárastom životných nákladov sa tak bývanie v Bratislave pre Bratislavčanov stáva takmer nedostupné. Ceny potravín podľa údajov NBS medziročne vzrástli o 28,4% zatiaľ čo ceny rýchleho stravovania a reštaurácii vzrástli o 22% a 11%. Služby spojené s bývaním taktiež sa taktiež zvýšili o 9%. Rastúce splátky, ktoré sa v dôsledku fixácie hypoték budú pretavovať do peňaženiek Bratislavčanov predovšetkým počas nasledujúcich 3 rokov, kedy sa môžu dostať viaceré slovenské rodiny aj do finančných problémov.
Podiel splátky hypotéky na disponibilnom príjme Bratislavčana:
Zdroj: Bencont
Monetárna zásoba M1 a M3 v Eurozóne:
Zdroj: Eurostat
Euro je v monetárnej deflácii
Mesačná zmena v monetárnej zásobe M1 ( hotovosť a vklady (nebankových subjektov) v bankách splatné na požiadanie. ) sa v prvom mesiaci nového roka preklopila do záporných čísel. Nakoľko sa znižuje počet eur, môžeme očakávať že jeho cena ( napríklad v dolároch, zlate alebo českých korunách ) bude stúpať. Zníženie počtu eur v obehu je prvým krokom ku úspešnému zníženiu inflácie – Keď je v obehu nižšia agregátna ponuka peňazí, znamená to že aj agregátny dopyt po statkoch sa bude znižovať.
Centrálne banky sa dostávajú do finančných problémov
Európska centrálna banka, ako aj jednotlivé centrálne banky štátov eurozóny, vykazujú zlé hospodárske výsledky za rok 2022. ECB, ktorá výsledky hospodárenia uverejnila ako prvá, vykázala stratu 1,6 mld. € - Prvá strata za posledné takmer 2 dekády. Deutsche Bundesbank ( Nemecká CB ) vykázala prvú stratu od roku 1979, a to vo výške 172 Mio €.
Tento trend bude s najväčšou pravdepodobnosťou viditeľný aj pri výročných správach ostatných centrálnych bánk – Holandská, Fínska aj Rakúska centrálna banka už totižto varovali verejnosť pred zhoršenými finančnými výsledkami pre rok 2022. Dôvodom je veľký rozdiel medzi úrokmi ktoré centrálne banky získavajú na dlhu ktorý vlastnia, a úrokoch ktorý vyplácajú komerčným bankám za znižovanie likvidity na trhu, ale aj samotný fakt že ECB vykázala stratu a nedistribuovala dividendy národným centrálnym bankám. Nakoľko majú centrálne banky schopnosť vytvoriť nové peniaze zo vzduchu, finančná strata nejako neovplyvní ich fungovanie, no ovplyvní verejné financie štátu. Centrálne banky sú síce nezávislé organizácie, no aj z ich príjmov sa financuje chod štátu. Ak centrálna banka vykáže finančnú stratu, znamená to že štát prichádza o milióny eur, ktoré si bude musieť na svoje fungovanie požičať na trhu a tým prehĺbiť verejný dlh, ktorý sa za posledný rok výrazne predražil.
