Aktuálne z trhu: História ukazuje, že akciové trhy sa dokážu rýchlo otriasť z geopolitických konfliktov.
Prehnaná panika investíciám len uškodí

Pre investorov sú pri rozhodovaní o zhodnocovaní financií aktuálne podstatnejšie ekonomické faktory ako inflácia či rozhodnutia centrálnych bánk ohľadom ďalšieho nastavenia menovej politiky. Lokálny geopolitický konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou má mať na trhy len dočasný vplyv, po takomto type udalostí totižto dochádza z historickej perspektívy prevažne k jeho rastu.

Keď 24. februára vypukol otvorený rusko-ukrajinský vojenský konflikt, Rusko sa v priebehu jedného dňa stalo najlacnejším akciovým trhom na svete. Stalo sa tak po jeho historicky piatom najhoršom jednodňovom prepade na úrovni -33 %. Index ruských spoločností obchodovaných na londýnskej burze stratil počas nasledujúcich obchodných dní viac ako 90 % svojej hodnoty.

Zatiaľ čo ruský finančný trh kolabuje, okolité regióny reagujú miernejšie. Väčšiu tendenciu byť hnacím motorom zmien a pohybov majú totižto iné ekonomické faktory ako ceny ropy, inflácia či kroky centrálnych bánk. Práve tie by mali byť naďalej kľúčovými ukazovateľmi správania trhu a zostať elementmi, na základe ktorých sa investori rozhodujú o svojich investičných stratégiách.

Ako ukazuje história, geopolitické konflikty a krízy majú len dočasný vplyv na vývoj trhu s akciami, dokonca je pri pohľade na ich minulý vývoj badať aj zlepšenie výkonnosti a nárast hodnoty. To značí, že trhy sa z takýchto udalostí dokázali spravidla rýchlo otriasť a panika spolu s rizikovou averziou investorov nie je na mieste. Práve naopak, napriek negatívnej povahe udalostí, by investori mali v tomto čase ďalej investovať a pretrvať v nastavenej investičnej stratégii predchádzajúceho obdobia.

Podľa hlavného trhového stratéga LPL Financials Rayana Detricka totižto počas 37 hlavných geopolitických udalostí po 2. svetovej vojne akcie do roka rástli o približne 11 %, ak sa ekonomika nenachádzala v recesii.

Negatívny vplyv súčasnej situácie najviac pociťujú po Rusku európske akciové indexy. Jedným z dôvodov sú ekonomické sankcie. Tie sú dvojsečnou zbraňou, ktorá môže okrem ruskej ekonomiky zasiahnuť aj tú európsku. Rusko je v rámci tohto geografického regiónu totižto hlavným vývozcom energetických komodít v podobe  ropy, zemného plynu a čierneho uhlia, ktorých ceny na svetových trhoch postupne rastú k novým maximám a s nimi dochádza aj k ďalšiemu rastu inflácie. To spoločne so zhoršenými vyhliadkami ekonomického rastu v eurozóne značne komplikuje rozhodnutia Európskej centrálnej banky ohľadom budúceho nastavenia menovej politiky a úrokových sadzieb. V hre je totižto stagflácia, ktorá investorov znepokojuje.

S dôsledkami rastúcich cien energií bude bezpochyby zápasiť aj americká ekonomika. Tá je však od ruských energetických surovín menej závislá než Európa. Rusko-ukrajinský konflikt preto dopadá na tamojší trh menšou váhou. Investormi je tak pokladaný za bezpečnejšiu voľbu. Najväčšiu pozornosť má momentálne v USA nadchádzajúce marcové zasadnutie americkej centrálnej banky Fed, ktoré by malo priniesť prvé zvýšenie sadzieb od decembra 2018.

Naopak kryptomenám súčasná situácia príliš neprospieva a prestáva sa o nich hovoriť ako o digitálnom zlate. Dôvodom je ich nižšia stabilita na trhu a ich vyššia korelácia s vývojom akciových trhov v porovnaní s investíciami do zlata či dlhopisov z investičného pásma.