Túto otázku si vraj kládli antickí filozofi už odnepamäti a my na ňu dnes, našťastie, poznáme odpoveď. Keď sa na to pozrieme logicky, je to celkom zrejmé. Vietor je zadarmo, fúkať tak skoro neprestane, a ak sa mu podarí rozhýbať tie obrovské vrtule, ktoré ti spríjemňujú cestu do Parndorfu alebo na Schwechat, biznis sa môže začať. Samozrejme, vstupné náklady nie sú najmenšie a stavba veternej elektrárne si vyžaduje určitý kapitál, ale z toho teba hlava bolieť nemusí.
Čistota pol života
Určite si už počul výstižné tvrdenie: „Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.“ No a teraz si predstav, že v prípade výroby elektrickej energie to platí asi stonásobne. Pri prevádzke veternej elektrárne nevznikajú žiadne tuhé, kvapalné ani plynné emisie ani odpad, čo sa o mnohých iných metódach získavania elektriny povedať nedá.
Na výrobu elektrickej energie existuje množstvo spôsobov a zdroje, z ktorých pritom čerpáme, sa zvyčajne delia na obnoviteľné a neobnoviteľné.
Adeptov z oboch kategórií určite dobre poznáš. Vezmime si napríklad zemný plyn, uhlie alebo ropu. Ich množstvo je obmedzené, obnovujú sa pomalšie ako news feed na wi-fi vo vlaku a pri ich premieňaní na energiu zaťažujeme planétu väčšmi, než sa patrí.
Potom sú tu tie druhé – obnoviteľné. Medzi ne patrí napríklad slnko, voda či vzduch.
Samozrejme, že aj taká veterná elektráreň má isté negatívne vplyvy, v konečnom dôsledku ako každý ľudský zásah do prírody. V tomto prípade ide napríklad o zvýšenú hlučnosť v okruhu niekoľko sto metrov od elektrárne, riziko pre vtáctvo žijúce v jej okolí alebo o narušenie elektromagnetického signálu.
Sám však asi tušíš, že v porovnaní s rozšírenejšími formami získavania energie má veterná energia v šetrnosti k životnému prostrediu obrovský náskok. Máme šťastie, že príroda je k nám pri slnku či vetre štedrá a dopraje nám ich bez väčších obmedzení. Tak jej to poďme vrátiť.
Gud vetr tudej
S vetrom je to tak, že keď sa zem ohrieva nerovnomerne, vzniká ako odpoveď, aby nastolil akútakú rovnováhu a poriadok. Je to skrátka živel, ktorý hrá fér, a nám hrá do karát, že má každý deň viac než dosť práce.
V súčasnosti sa vo svete pomocou veterných elektrární vyrobí 0,5 % elektrickej energie. Nevyzerá to veľa, dôležité však je, že sme súčasťou Európskej únie a v nej je trend úplne jasný – využívať obnoviteľné zdroje tak veľmi, ako sa dá.
Do roka 2020 mala Európska únia vytýčený cieľ, aby 21 % vyrobenej elektrickej energie v nej pochádzalo práve z takýchto zdrojov. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, náš záväzok bol na úrovni 14 % a tieto čísla a samotný trend v našich zemepisných šírkach veštia pre čisté zdroje energie a ich zhodnocovanie svetlejšie zajtrajšky.
Kopni do vrtule
Veľmi dobre vieme, že nech je naša snaha akákoľvek, na zemi sa jednoducho nedá existovať bez toho, aby sme na nej zanechávali určitú uhlíkovú stopu. Lepšia správa je, že existujú spôsoby, ako svoj vplyv stlačiť na nutné minimum.
Ty máš teraz šancu investovať do správnych riešení v oblastiach energetiky či životného prostredia. Presne na to je tu náš Eko fond, o. p. f. Okrem dobrého pocitu si z toho môžeš odniesť aj slušný výnos, o čom sa môžeš presvedčiť, keď si do našej kalkulačky nahodíš sumy, s ktorými by si chcel pracovať.
A ak sa chceš presvedčiť o faktoch z nášho článku, môžeš tak urobiť napríklad tu, tu alebo aj tu.